Po výdatnej snehovej nádielke z posledných dní sa mi konečne naskytla príležitosť využiť dokonalé snehové podmienky pre splnenenie niekoľko ročného sna...zlyžovať si trošku netradičný kopec v Strážovských vrchoch- Vápeč 955,5 m n. m Turistami najmä v letnom období navštevované vápencove bralo, a v zime už tradične známy Štefanský výstup.
16. februára ráno vyrážam, výnimočne to mám na skok a netrepem sa diaľnicou na sever:).
Auto nechávam v dedine Horná Poruba. Nahadzujem šlapacie pásy a začínam si vykračovať smerom hore cez prašanom pokryté polia a lúky, vchádzam do pásma lesa..cesta nahor je náročná, šlapanie v polmetrovom prachu dá naozaj zabrať. 
Po náročnom a vyčerpávajucom traverze cez les sa dostávam do sedla Palúch, dávam si čaj + energetické tyčinky, na vrchol je to už len na skok! Cestou hore si všímam, že na juho-východnej strane je miestami aj cez meter nového previateho snehu! Dostávam menšiu lepenku, že ak tu teraz niečo odtrhnem, nájdu ma asi až na jar...
Dostávam sa na vrchol, sneží, fúka...viditeľnosť zlá. Juho-západná strana je vyfúkaná na trávu, čo ma mrzí, lebo tadiaľ som mal v pláne zlyžovať dole.
Na vrchole robim foto, čaj, a obzerám si cestu dole...prepínam Markera, doťahujem Garmonty a priamo z vrchola si to valím dole po juho-východnej strane, dostávam sa do neprebádaného žľabu a...prúser...nevidím čo je podomnou, vidím iba vrcholce stromov, uff pád do neznáma nechcem riskovať, tak vypínam lyže, a zapadnutý po pás v snehu sa brodím späť na vyfúkanú juho-západnú stranu-bude to istejšie.
Už celkom vyčerpaný zapínam opäť lyže, schádzam vyfúkanou pláňou a dostávam sa do pásma lesa kde traverzuje turistický chodník...dávam si to ale priamo dole, les je tu ideálne riedky. Sem tam sa pristihnem, že si euforicky zahulákam:) , a cez lúky sa dostávam opäť do dediny k autu.
Splnil sa mi sen...dal som to, Perinbabka ďakujem!
