Zima sa blíži každou minútou a niektoré rakúske ľadovce už zahájili otvorenie sezóny. Na weboch pribúdajú reporty, fotky či videá z openingov a prvých radovánkach na snehu. ,,Veď prečo nie??’’ slovo dalo slovo, a partia 8 ľudí vyrazila na najmladší ľadovec v Rakúsku, Kaunertal.
Zo stovežatej Prahy sme sa dostali o 00:30 v noci. Cez Plzeň a München, s pár, cikpauzami sme sa pred ôsmou hodinou dostali do dedinky Feichten. Za ňou bola závora, kde sa kupovali lístky na Kaunertal Gletscher. My sme vychytali 3-denný tiket dokonca za 54 Eur, čo je nám je doteraz trošku záhadou lebo podľa cenníka mál stáť 99. Potešilo.
Jazdí tam samozrejme aj skibus, no nie tak často ako v iných strediskách, trvá mu to dlho. Zákruty tiež niesú žiadna výhra, tak sme volili každý deň komfort autom aj napriek vyššej spotrebe benzínu.
Takže od závory nasledovala asi 40 minútová jazda autom cez dolinu, popri obrej nádrži hore dlhou a kľukatou cestičkou. Po celonočnom presune sme sa konečne dostali okolo deviatej hodiny rannej na parkovisko rovno pri vlekoch. Šup z riflí do lyžiarok, XXL tričiek, oteplovačiek a razom sme stáli nad parkom.
Modrá obloha prezrádzala sľubne vyzerajúci deň. S parkom sme sa zoznámili hneď, prekážky a celkový setup bol veľmi vkusne postavený, kde si naozaj každý prišiel na svoje. Platforma no.1 pozostávala zo speed rúry a lomeného piknik tablu. Nasledovala platforma no.2 s rúrou s veľkým zoskokom a pvc zasadeného v snehu. Platforma no.3 sa skladala z step up street tyčky a krátkeho funboxu. Ďalej sa to rozdeľovalo - buď rozbeh na 2 miniskoky, ideálne pre skúšanie najprvších rotácií či jazdy na switch alebo na bongovací sud. Ten potom pokračoval street tyčkou s dopadom na modré pvc alebo lomenú rúru. Samozrejmosťou bola dlhá street tyčka a lomený jakel, ktorý to celé zakončoval.
Skoky boli postavené mimo týchto railov. Na prvej platforme boli cca 6 a 9m. Kto si trúfal, pokračoval na 12m. Naspäť na hor nás vozili 2 dvojkotvy tiahnuce sa vedľa parku.
Setup sa nemenil, a vôbec to nebolo treba. Prekážky aj skoky boli tak hravé, že hoci sme tam strávili celé tri dni - ráno sme park otvárali a poobede zatvárali - stále sme nemali dosť a vyskúšané všetko čo by sme chceli. Zakaždým sa v perfektne upravenom parku dalo skúšať nespočetné množstvo všakovakých trikov. Nájazdy boli aj normal aj street, kombinácie s lipslidmi, switchmi on, switchupmi, preclami a ja neviem čím všetkým boli samozrejmosťou. Tým, že svah leží akosi na južnej strane, slniečko sme si tam priamo užili až od okolo 11-tej do tej 15-tej, čo zas prospelo tomu, že biele zlato sa nám hneď neroztopilo a dalo sa dobre rozbehnúť na skoky, aj keď dopady boli mäkké. Zároveň boli strmé a dlhé, no proste ideal.
V parku sme boli každý deň medzi prvými, odchádzali sme medzi poslednými. Cesta na ubytko trvala 1,5 hodiny. Opäť nič moc na spotrebu, ale bývali sme za 10 Eur/osoba/noc, čiže sa to vcelku vykompenzovalo. Večer sme si pozreli freeski movie alebo videjko, zahrali Bite the bag a do 10-tej sme všetci pospali od únavy.
Posledný deň sme si užili aj ,backcountry’ a síce svah nad parkoviskom, kde nám vyšli 3 oblúky. Rozlúčili sa malým pivom za ťažké eurá a spokojní sme nasadli do auta, smer Prague s pocitom, že čím skôr musíme ísť znova na sneh!
Fotky nafotil Richard Kenntdich a moj telefon. :),
Text: Petra Jurečková
